Rozvod ako cesta ku šťastiu

Autor: Roland Habara | 13.9.2012 o 18:25 | (upravené 13.9.2012 o 23:49) Karma článku: 6,54 | Prečítané:  1046x

Tak a je to tu - rozvod. Koľkí z Vás sa pri tomto slove prežehnali, majúc v spomienkach uložené traumatické zážitky spojené s touto udalosťou? Koľkí z Vás dodnes nevedia prísť partnerovi na meno za všetko, čo spáchal pred, počas, či po rozvode? A koľkí z Vás sa na tento nádherný životný krok chystajú, resp. cítia, že by to bolo najlepšie, ale brzdí ich strach? A u koľkých je to strach vlastný alebo prevzatý od blízkych, ktorých sa rozvod dotkne ? Pre všetkých, nielen pre vymenovaných, je tu tento článok. Udalosti, rady, opisy, návody, ... sú autentické a ako ich cítim, tak ich predávam.

Na začiatok by som rád uviedol, že naše manželské spolužitie bolo všetko, len nie vzorové. 18 rokov spoločného života, z toho 11 rokov pod spoločným priezviskom. 16 rokov trápenia, viac či menej na oboch stranách. Spoločný život dvoch ľudí, ktorí boli tak odlišní, že im tá rozdielnosť zalepila oči dokonale a znemožnila ukončiť celý ten náročný výukový proces oveľa skôr. Na záver krátkej štatistiky len dodám, že v čase pred rozvodom sme si, plní emócii, nevedeli prísť na meno. To aby ste si nemysleli, že sme do toho všetkého išli ako dvaja holúbkovia, ale skôr ako pekne nabrúsení dravci :) Ideálna konštelácia na ťahanie sa po súdoch, hádanie sa o každú almaru, používanie oboch detí ako rukojemníkov ... Dokonalý stav, ako na dlhý čas trpieť pocitmi zatrpknutosti, odmietania toho druhého a všetkého, čo s ním súvisí a ako zabezpečiť deťom kvalitné podhubie, z ktorého sa rodia vážne psychické traumy alebo náročné cesty životom, nezriedka vedúce cez naprávnovýchovné ústavy, či jednotky intenzívnej starostlivosti. Nestalo sa.

Návrh na súd išiel v decembri 2010, súdne konanie (prvé a posledné) sa uskutočnilo v máji 2011 a dnes je tomu zhruba dva roky, čo sa medzi nami začalo definitívne finále nášho vzťahu, ústiace v svet, v ktorom sú si bývalí manželia vynikajúcimi priateľmi a otec s deťmi napriek vzdialenosti 300 km  udržiava vrelý vzťah.

Ako na to? Tu je návod, netvrdím, že je univerzálny, ale nám zachránil veľa energie:

1. Dôverujte si - zámerne to uvádzam na prvom mieste, je to doslova conditio sine qua non. Nech sa už medzi Vami udialo čokoľvek, teraz je príležitosť ukázať, že to viete urobiť oveľa civilizovanejšie :) Tam kde nie je dôvera, tam sa vkradnú pochybnosti alebo iný vírus so schopnosťou podkopať akékoľvek rozumné úsilie a nastane doba temna. Spečaťte dôveru stiskom ruky, podpísaným dokladom, či len pohľadom z očí do očí a povedzte tú oslobodzujúcu vetu "Verím ti". Verím, že chceš to isté ako ja a že to chceš dosiahnuť korektnými spôsobom, verím, že chceš byť tiež šťastný.

2. Zbavte sa strachu - strach Vás ochráni v situáciách, keď je priamo ohrozený Váš život, čiže v drvivej väčšine prípadov v živote je kontraproduktívny a zatemňuje zrak. Bojíte sa rozviesť? (Je lepšie žiť v zväzku, v ktorom sa už nielenže neiskrí, ale devastácia postúpila už tak ďaleko, že hádky, či podvádzanie sú pomaly na dennom poriadku ?) Bojíte sa, čo na to okolie/deti/naši/kolegovia ..? (A čo oni na to ako žijete v zväzku manželskom?) Bojíte sa ako budete ďalej finančne existovať ? (Rovnako ako existujete teraz - závisle nezávisle, najmä ak sú vo vzťahu deti :))

3. Ostaňte priateľmi - toto majte na pamäti každú sekundu. Pretože cieľom nie je dostať obálku s charakteristickou pečiatkou súdu alebo mať vyrovnané účty - cieľom je pochopenie, že ako manželia ste si odovzdali všetko, čo ste si mali odovzdať a ďalej si môžete oveľa viac a vo vyššej kvalite odovzdávať ako priatelia. Poznáte sa predsa tak dlho, prežili ste spolu to dobré aj to zlé, tak prečo tento potenciál nevyužiť a nepostaviť na ňom onen vysnívaný zámok? A čo na tom, že vy ako stavitelia už nebudete v zväzku? Koniec koncov, najkrajšie stavby sveta postavili obyčajní robotníci a pochybujem, že by všetci do jedného boli navzájom rodina :)

4. Vyhnite sa známym - len Vy dvaja viete, ako sa veci naozaj majú, akákoľvek rada kamaráta môže pôsobiť rušivo, až deštrukčne. Sú len dve bytosti na svete, ktoré majú právo hovoriť do priebehu - ste to Vy dvaja. Všetkých ostatných možno vedie úprimná snaha o Vaše dobro, ale je notoricky známe, že cesta do pekla je dláždená dobrými úmyslami - a to ani nemusia byť Vaše :) Vyhnite sa konzultáciám s právnikmi, s rozumbradami, s rodičmi. V tomto musíte byť zajedno. Je to Váš projekt, plne vo Vašich rukách a dokážete ho zvládnuť sami. Bodka, žiadne diskusie. (Na otázku kamarátky, prečo ho poriadne neoholíš, moja bývalá žena odpovedala, je to naša vec a je to takto necítim. Na otázku, prečo sa nesúdiš o nižšie výživné, som ja odpovedal, že preboha sú to moje deti a keď budem schopný, budem im prispievať viac ako je v nejakom papierovom rozhodnutí.)

5. 50/50 - čarovná formulka, ktorá platí rovnako pre aktuálny stav Vášho vzťahu, či pre delenie majetku. To, kam ste sa dostali, je spoločná práca Vás oboch. Áno, nie je to vina, je to práca. Život rozvodom nekončí, končí iba jedna z jeho kapitol a preto je slovo práca namieste. Vždy je to len vynaložená energia, ktorá sa skôr či neskôr vráti. To, kam sa dostanete, je tiež 50/50 - Vaše spoločné úsilie. To, čo ste počas spolužitia získali, je Vaše s podielom každého 50/50. Lebo všetko je iba energia a jej manifestáciou môže byť zarábanie peňazí na jednej strane a starostlivosť o deti na strane druhej. Nezabudnite - chystáte si deliť spoločne vynaloženú energiu, nie majetok, ten je len jedným z prejavov.

6. Deti - niekto mi môže vytknúť, že ich uvádzam až na šiestom mieste. Neberte to prosím doslovne. Deti sú v prebiehajúcom deji dôležité, ale nie najdôležitejšie -  to ste Vy. Keď Vy budete spokojní a šťastní, budú spokojné a šťastné aj Vaše deti. Urobte všetko hlavne pre seba a tým dáte deťom najkrajší dar - pocit istoty a pochopenie, že sa jedná o zmenu vzťahu Vás dvoch, ale nie o zmenu vzťahu Vás dvoch k nim, pretože naďalej budete ich milujúci rodičia. Odporúčam úplnú otvorenosť (my sme si deti jeden večer posadili a oznámili im, že sme sa rozhodli ísť životom každý svojou cestou a dali sme im priestor na otázky. Po troche sĺz padli asi dve tri otázky, ktoré sme hravo zodpovedali a viac sa deti touto témou nezaoberali. A nezaoberajú doteraz:) )

7. Odlúčenie - ak je tá možnosť, oddeľte domácnosti. Je lepšie na istý čas znášať pravidlá domu rodičovho, či priateľovho ako ostať v emotívnom a výbušnom prostredí, kde neustále hrozí stret. Ani ten najodolnejší alebo najodhodlanejší človek nemá záruku, že nepodľahne okolnostiam a nenechá sa vtiahnuť do eventuálneho súboja. Najmä ak sa jedná o vzťah, ktorý spĺňa všetky atribúty na zaradenie do kriminálnych štatistík :)

8. Stručnosť - čím menej poviete, tým menej vznikne priestoru na dohady, špekulácie, rôzne interpretácie, hľadanie vinníka a skráti to čas pobytu na súde :) Úplne postačí oháňať sa jedinou vetou "Odovzdali sme si, čo sme mali, ako manželia, ďalej ideme životom ako priatelia". A ďalšou odpoveďou na akúkoľvek otázku smerujúcu k detailom bude len zdvorilé mlčanie:) Opakujem - je to Váš projekt a všetky údaje sú citlivé a nie určené pre iné uši. Pretože cudzie uši bývajú dokonale spojené s ústami a táto, na prvý pohľad anatomická anomália, má veľmi negatívne dôsledky - pre Vás.

9. Držte jednu líniu - čo tvrdí jeden, musí tvrdiť aj druhý. Musíte sa na tom dohodnúť a musí to byť písmo sväté. Takto sa nestane, že sa niekde otvorí medzera, do ktorej sa okamžite vrazí meč nedorozumenia. Nech všetci vidia, že si stojíte za svojím a to "svoje" nie je moje alebo tvoje, ale "naše":)

10. Láska - ja Vám prajem, aby Vás sprevádzala na každom kroku. Pripravte sa na to, že budú aj ťažšie chvíle-to keď sa nebudete vedieť napríklad dohodnúť, kto dostane tú nevkusnú krištáľovú vázu, na ktorú padá v pivnici prach :) Odpoveďou a riešením je láska. Ak ste ju vo vzťahu nikdy nenašli alebo sa vytratila, máte šancu ju objaviť v čase, keď si ostatní, spoločenskými konvenciami a reálnymi nechutnými priebehmi rozvodových konaní ohlúpnutí ľudia okolo Vás budu nechápavo klopať na čelo. Dokážte svetu, že rozviesť sa dá v pokoji, slušne a s láskou a vďakou k tomu druhému. Dokážte ostatným, že osobné, neznamená to isté ako dôležité. Ukážte tým, ktorí trpia v zajatí nefunkčných vzťahov, že cesta von môže byť jednoduchá, navzdory tomu, o čom ich neustále presviedča okolie alebo masmédiá. Vytvorte si vlastnú cestu, cestu pokory, pochopenia a lásky ... Vytvorte si vlastnú realitu a ukážte aj Vy ostatným, aké je to jednoduché. Stačí iba chcieť.

Sú tomu dva roky, čo sa nám od základov zmenil život a ja som využil príležitosť k napísaniu tohto blogu. Nie je to náhoda, je to synchronicita. Je toho ešte veľa, čo Vás v živote stretne pri riešení nielen rozvodu, ale aj iných oveľa menej, či viac závažných situácií. Prajem Vám, aby Vás sprevádzala túžba po šťastí ... v tomto prípade po šťastí Vášho partnera - to je zárukou bezproblémového rozchodu a Vášho šťastia tiež :)

Nebojte sa vykročiť, budete privedení k odmene :)

Ďakujem žene, ktorá ma naučila pokore, láske a priviedla ma k Erike - mojej milovanej. Bez teba by som to nedokázal Marcelka.

Ďakujem Erika za všetko, čím pre mňa si.

 

 

 

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?