O odpustení

Autor: Roland Habara | 22.9.2012 o 9:30 | Karma článku: 8,53 | Prečítané:  1265x

Zo všetkých strán sa valí odpustenie. Odpustite iným, ale hlavne sebe. Odpustite otcovi za to, že sa na Vás vykašľal, priateľke za to, že Vás opustila, susedovmu papagájovi za to, že sa tvári ako amazoňan, aj keď je to obyčajná andulka. Články v časopisoch sú venované odpusteniu, dokonca celé knihy sú napísané o tomto bohumilom životnom kroku, ktorý Vás údajne zaručene vytrhne z neasimilovateľných exkrementov, v ktorých práve ste a rozprávkovejšie ako Džin Airlines Vás okamžite prenesie do machometánskeho raja, kde v zlatých klietkach spievajú sláviky, pije sa šerbet a hurisky všetkých tvarov a farieb sú k dispozícii k čomukoľvek, prednostne však k tej jednej veci. Existuje dokonca kniha Radikálne odpustenie, a kým som si ju neprečítal, bol som v presvedčení, že je to niečo na spôsob  príručky o terorizme, kde pod slovom radikálny sa ukrýva celá paleta nástražných systémov a minimálne jedna kapitola je venovaná správnej životospráve každého mučedníka.

Pozrime sa na akt odpustenia bližšie.

Bližšie znamená priamo na samotné slovo. Skladá sa z dvoch slov – „od“ a „pustiť“. Pustiť sa od. Pustiť sa niečoho, alebo pustiť sa smerom od niečoho. Oba tieto významy majú v niečom podobný sémantický základ, ktorý hovorí o tom, že sa od istej veci začneme vzďaľovať. Pustíme sa jej a prestaneme mať na ňu väzbu, presnejšie nezdravú väzbu, ktorá nám berie energiu a vyčerpáva spoľahlivejšie ako neohlásená krátka návšteva svokry a jej následné dlhodobé zotrvanie vo Vašom príbytku.

V literatúre som sa stretol s rôznymi rituálmi odpustenia, spomeniem aspoň niektoré :

- pálenie sviečok troch farieb, v kombinácii s následným uložením negatívnej energie do kôpky soli,

- spísanie na papier všetkých krívd, ktorých sa na ľudskej bytosti dopustil otec/priateľka/susedov papagáj/ ... a následné spálenie (papiera, nie autorov krivdy)

- vizualizácia, kde ústredným leitmotívom je osoba (prípadne bezcitný papagáj), ktorá Vám spôsobila bôľ, stojaca vo veľkom ružovom srdci, zalievaná vlnami extatickej lásky a odpustenia priamo zo srdca Vášho,

- odpustenie pohľadom z očí do očí (tento spôsob má niekoľko variácií, povolené sú slzy, objatia, nepovolené údery, či nože),

- odpustenie za aktívnej účasti kvalitného duchovného učiteľa (pozná sa podľa toho, že má vlastnú web stránku s aspoň piatimi gramatickými chybami a minimálne jednu celú podstránku tvoria naskenované certifikáty z ezoterických kurzov, kde lektormi sú podobní duchovní učitelia)

- odpustenie v duchu slovami (tu sa skutočne žiadne medze nekladú, povolený je výber aj vulgarizmov a viet, ktoré začínajú niekde okolo írečitého „Bodaj ťa parom uchytil“, až po výroky žalovateľné v každom slušnom štáte podľa niekoľkých paragrafov)

A takto by sa dalo pokračovať ďalej a uviesť ďalšie a ďalšie viac či menej bizarné návody, ako si skrátiť utrpenie alebo aspoň prísť k nejakému tomu malému domčeku s predzáhradkou ako odmenou za vzorný prístup k blížnemu svojmu

Medzi nami, nefunguje to. Aj keď sa človek úprimne snaží odpustiť, aj keď robí všetko racionálne aj iracionálne pre to, aby sa mu uľavilo, neprináša to očakávané výsledky. Odpustenie sa totižto neudeje v hlave, ale v srdci. A to je problém. Pretože hlava si dokáže veľmi rýchlo zdôvodniť akékoľvek zaobchádzanie s jej majiteľom, či už ako formu lekcie, liečenia, či karmy, ale srdce logické argumenty neberie. A kým sa akt odpustenia neudeje práve v srdci, tak k ozajstnému odpusteniu nedôjde. (Prosím všetkých mudrlantov, aby výrazy ako hlava, či srdce brali metaforicky, nie anatomicky a kamaráta Števa Š., aby v klzkom jazyku nehľadal čistú logiku J).

Ako odpustiť v srdci?

Nuž, postupne. Iste, na začiatku celého procesu bude paradoxne myšlienka. Už samotný záujem odpustiť má tvorivý potenciál a je základovou doskou, na ktorej sa stavia chrám odpustenia. Prvotná myšlienka je nasledovaná úvahami o zmysle lekcie a najmä o vlastných presvedčeniach. Tie z nás robia to, kým sme a obvykle dlho trvá, kým prídeme na to, ako tragicky sa v sebe mýlime. Takže postupným spoznávaním samého seba zisťujeme pravý obraz vecí a dostávame sa k pravde, ukrytej hlboko pod povrchom. A tam sa začína rodiť ozajstné odpustenie. Až keď človek prekoná nánosy myšlienok a emócií, dostane sa k pochopeniu, že celé to bolestivé divadielko bolo len na jeho poučenie a pre jeho dobro. A že to dostal na to, aby sa stal súcitnejším a možno aj trošku rozumnejším.

Odpustenie si vyžaduje čas. Ak ma niekto systematicky 20 rokov psychicky ničí, alebo ma v sekunde trafí bejzbalkou odhalenej nevery, ostanú vo mne stopy, ktorých dezén bude tlačiť podstatne dlhšie ako trvá horenie jednej A4. Pretože to more energie, ktorá sa roky zbierala, alebo bola akumulovaná v pomyselnom údere, nespracujete premýšľaním a preciťovaním v priebehu pár sekúnd. Trochu náročnejšie je odpustiť, ak vlastne ani neviete komu. Len máte v sebe neurčitý pocit hnevu, či tlaku a netušíte komu sa zaň poďakovať. Tu prídu na pomoc rôzne druhy terapií, ktoré Vám napríklad prinesú informáciu, že Vaša matka sa Vás v prvom trimestri pokúšala zbaviť skokmi z kuchynského stola (áno, aj toto sa reálne udialo).

Neponáhľajte sa, všetko má svoj čas. Aj autor diskusných príspevkov plných hnevu, nepochopenia, bolesti a zloby raz odpustí sám sebe a uvidí predmet jeho hnevu v inom svetle – ako pomocníka majúceho za úlohu asistovať mu pri procese odpúšťania tým, že v ňom vyvolá najtemnejšie emócie súvisiace s jeho pochovanou vnútornou bolesťou...

Neponáhľajte sa, lebo akt odpustenia je veľakrát viazaný na iných ľudí/situácie/deje. Preto sa po jeho uskutočnení zázrakom začnú niektoré veci akoby samovoľne dávať do poriadku, ale pravda je taká, že až v tej chvíli na poriadok dozrel čas.

Neponáhľajte sa, lebo stres z toho, že sa Vám nedarí odpustiť, vytvorí ďalšiu energiu, ktorú bude potrebné spracovať.

K tomu Vám dopomáhaj boh, či akákoľvek iná entita, ktorá je vo vašej verzii reality pravidelne na príjme a zaznamenáva Vaše tiché modlitby.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?