Pasca ezoteriky

Autor: Roland Habara | 2.3.2013 o 9:41 | Karma článku: 9,69 | Prečítané:  1452x

Prešiel som si v živote všeličím. Ako  s úsmevom hovorím - polovici z toho, čo som zažil, by ste neverili a pri druhej polovici by sa tí katolícky zdatnejší prežehnávali. Ale ... takých ciest ako tá moja, je veľa. Každý človek svojím unikátnym spôsobom zažíva skúsenosti, ktoré spätne hodnotí škálou od „zaujímavé“ až po „tragicky nevyhnutné“. Každá cesta je posiata hrboľmi a na každej ceste svietia majáky posadené do miest, kde skúsenosti rezali ostrím žiletky.

Občas sa stane, že tlak okolností je už takmer neznesiteľný. Lenže .. v tlakovom hrnci života sa bytosti z uhlíku transformujú na diamanty. To sú tie povestné temné noci duše - minúty, hodiny a dni naplnené zúfalstvom a beznádejou, nikde ani náznak riešenia, pomoci, či úniku. A vtedy človek, dohnaný až na samotný okraj tej priepasti v sebe, začne hľadať východiská. Niekoho prichýli cirkev, iného rodina a ďalší si nájde útechu v duchovne a ezoterike.

A je očarený .. Ako to všetko zrazu dáva zmysel .. Ako sa na mne podpísalo detstvo, čo mi naprogramovali rodičia ... Ako sa to podpísalo na mojom chovaní a čakrách. Človek bádajúci objaví úplne nový svet, kde platia ezoterické pravidlá – dva plus dva nerovná sa vždy štyri, akt pozorovania mení pozorovanú vec, individuálne videnie nadovšetko, atď. Mnohí ste si tým prešli, mnohí prechádzate. Je to len cesta - má svoje prednosti, aj svoje úskalia.

Začnú sa Vám do života dostávať synchronicity – ráno si čítate článok o lakomosti ako o prejave strachu z nedostatku a poobede Vám ta Vaša kolegyňa odmietne urobiť svoju kávu. A Vy zrazu VIETE prečo je taká, prečo neustále chodí v starých tričkách, prečo šetrí na strave a ako sa na nej podpísalo jej detstvo v podobe skromných rodičov bojujúcich o každú skyvu chleba. Vy to zrazu viete a je to povznášajúci pocit „JA ROZUMIEM“. Lebo som si prečítal, lebo som prežil, lebo proste VIEM, lebo už mi to dáva zmysel.

Všetko je iskrivé, nové a očarujúce. Začnete stretávať figúrky z ezopriemyslu – veštcov, jasnovidcov, liečiteľov, tvorcov mandál, atď.

A pavučina a začína uťahovať.

„On mi povedal toto, vieš, že do roka stretnem toho pravého. Ale iný mi zasa povedal, že sa nemám rozchádzať s terajším, lebo že zle dopadnem. Tak neviem .. a čo si myslíš TY? A vyložíš mi karty? Alebo ideme na kyvadlo?“

Nie, nejdem tu pranierovať celý ezobiznis, aj tento úvod bola len predohra k nasledovnému.

Viem, že chôdza po tvrdej zemi bola náročná a viem, že príde vhod nechať sa nadnášať láskavou vodou duchovna. Ale príde deň, keď sa každý musí z tej vody vyštverať opäť na suchú zem a pochopiť, že zodpovednosť za vlastný život a jeho smerovanie je len a len v rukách majiteľa života. Žiadne karty, krištálové gule, kyvadlá, či ich používatelia Vás neodbremenia od zodpovednosti za svoj zdravotný stav, nezbavia Vás rozhodnutí v oblasti partnerstva, práce, bývania ... Až prijatím zodpovednosti a pochopením, že Vy ste tvorcami svojej reality sa priblížite k tomu, čo naozaj v živote chcete. A to naozaj dostanete.

Pocit satisfakcie zo zistenia, že to, ako sa mám, záleží len na mne a mojich myšlienkach a činoch, je nenahraditeľný.

Nie je nutné vzdávať sa rád liečiteľov alebo pozerať na kartárky s dešpektom. Sú to takí istí ľudia ako Vy. Len si možno prešli trochu ťažší kus cesty pred Vami a tí zdatnejší sa už zbavili spasiteľského komplexu a presvedčenia o vlastnej neomylnosti a poradia Vám najlepšie ako vedia.

Ale to Vám poradí aj suseda, ktorá si prešla v živote tiež všeličím a tá Vám k šťavnatému „Vyser sa naňho, veď je to pako“ naservíruje aj skromný koláč „co dům dal“ a kávu a navyše nezaťaží Váš rozpočet 20 Eurami. A okrem toho pri nej nebudete mať pocit, že ONA VIE, ČO JE PRE VÁS NAJLEPŠIE. Možno aj preto, že nezvykne pri rozhovore teatrálne vyvracať oči a tváriť sa ako stelesnenie poznania všehomíra.

Vyberte si, či chcete radu a od koho ju chcete. Mne občas pomáha otvoriť si akúkoľvek knihu na akomkoľvek mieste a prečítať si vetu, ktorá sa mi ako prvá dostane do očí. Občas to zarezonuje a občas nie. A občas ma to donúti premýšľať, či je náhodná veta posolstvo konkrétne alebo všeobecné - to v prípade, že mi to nedáva až taký zmysel. Vtedy si hovorím, že posolstvom práve takejto vety je „Ver len sám sebe a všetko spochybňuj“.

Práve som otvoril náhodou náhodnú knižku a do očí mi udrelo „Tvoja pokladnica je ukrytá v sebe samom. Obsahuje všetko, čo budeš niekedy potrebovať“. Neuveriteľné, však ? Ale naozaj je to tak ... Taká milá synchronicita, až ma mrazí J

Prajem Vám, aby ste ľudí, situácie, deje, knihy, citáty, karty a iné veci vo svojom živote považovali len za vodítka, ktoré Vás majú doviesť k samému sebe. Ku svojej podstate, kde sa skrýva tajomstvo života.

Prezradím Vám ho? Ale áno ...

Dum vivimus vivamus!

S láskou

RH

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?