Prečo som ostal na Slovensku

Autor: Roland Habara | 24.3.2015 o 8:00 | (upravené 26.3.2015 o 21:44) Karma článku: 12,13 | Prečítané:  48780x

Nedávno som si prečítal článok do istej miery oslavujúci život v zahraničí. Hŕba Slovákov dnes odchádza z rôznych dôvodov, najmä ekonomických, do iných štátov, hľadajúc lepšie miesto pre život všeobecne a pre ten ich zvlášť. Sám som niekoľkokrát koketoval s myšlienkou odísť, urobiť hrubú čiaru za kapitalizmom bez ľudskej tváre tu u nás a urvať si „vonku“ kus svojho šťastia. Zatiaľ som tak neurobil a práve dnes som sa zamyslel nad tým prečo.

Jednoducho milujem túto krajinu

Nech je ako chce, Slovensko je krásna krajina s malebnými zákutiami, ktoré ešte len čakajú na objavenie. Na niektoré z alpských kopcov sa dnes už dostanete aj autom a ja to považujem tak trochu za bohorúhačstvo, pretože nič sa nevyrovná pekne dlhej prechádzke, počas ktorej máte možnosť len tak pohľadom vstrebávať krásy slovenskej krajiny. Nemyslím tým priamo Tatry, kde finančné skupiny súťažia ako deti na obmedzenom pieskovisku o to, kto má väčšie... portfólio. Hovorím napríklad o Stužickom pralese na východe, či Muránskej planine alebo kopcoch nad každou druhou dedinou. Že nemáme rozvinutý turistický ruch? A koho to se .. štve? Kto chce obdivovať prírodu, ten nepotrebuje luxusné hotely, ale chuť a nájde si spôsob, akým ju naplniť.

Rád hovorím po slovensky

Priatelia mi vytýkajú, že namiesto „ku stanici“ poviem „pri stanicu“, ale beriem to ako malú výnimku z pravidiel. Inak sa na môj dušu, nech ma parom uchytí, snažím komunikovať spisovne a slušne, s výnimkou situácií, ktoré si priam žiadajú vzatie mena božieho, prípadne nejakého toho orgánu nadarmo. Slovenčina je krásna reč a má toľko mutácií, koľko je regiónov. Od ľúbozvučného „ľaľa ho papľuha ogrcal mi kapce“ (copyright Lasica a Satinský) až po ľúbozvučnejšie „Zaonač to tam. A co mam zaonačic? Ta to, co še onači“ (copyright otec môjho spolužiaka z VŠ). Ten, kto nepočul slováka nadávať alebo spievať, nevie čoho všetkého sú slovenské srdcia schopné. A ani zďaleka netuší, čoho sú nasledovne schopné ruky, prevažne chlapské, najmä ak sa čo to popije. Deci dve, nie viac.

Zbožňujem bryndzové halušky

A ďalšie dobroty maminej kuchyne. Každý, kto musel „vonku“ improvizovať a variť kapustnicu z poľskej kyslej kapusty a anglického údeného mäsa mi dá za pravdu, že je to len taký tieň tej domácej slovenskej. Pri predstave, že by som si mal maminu fazuľovú polievku uvariť z červenej fazule ma doslova striasa. O bryndzových haluškách ani nehovorím. Domáca bryndza priamo zo salaša sa dnes dá zohnať už na každom kroku a máj máme čo nevidieť za dverami, tak verím, že rovnako ako ja sa aj zvyšok slovače trasie nedočkavosťou a žalúdky očakávanou slasťou. Je fajn raz za čas si dať pizzu alebo čínu, ale predstavte si, že by ste to museli jesť každý deň. A to ani nespomínam ten divný zahraničný chlieb. Teda oni to volajú chlieb a mažú si na to koľkokrát aj arašidové maslo! Že maslo!!! Dobrej masti a cibule im treba dať.

Slovenky sú najkrajšie

Videl som to Anglicku, aj v Španielsku, v Maďarsku a najmä na pláži v Tunisku. Čo krajšia baba na pláži, to bola Slovenka. Fakt. Z diaľky to vyzeralo ako top modelka s trvalým pobytom v Monaku. Keď ste sa dostali na dosluch, ovlažila vás írečitá slovenčina. No dobre, sem tam maďarčina, ale taká tá .. slovenská. V Londýne som stretol ženy snáď všetkých rás možno s výnimkou eskimáckej, ale ... Keď som opäť vystúpil na letisku v BA, tak som si v priebehu piatich minút uhnal akútne problémy krčnej chrbtice, lebo som nevedel, na ktorú stranu sa skôr pozrieť. Neviem čím to je, možno tým, že tu svoje gény zanechali aj slovania, aj kelti, aj rimania, tatári a ix ďalších národov a matka príroda z nich namixovala dokonalý koktejl, aký vám podajú jedine nadránom vo vašom obľúbenom bare a ten vás konečne dorazí. Slovenské baby majú dostatok ctižiadosti, aby sa o seba starali a našťastie ešte celkom slušnú dávku súdnosti, aby vedeli kedy dosť. Na rozdiel od Američaniek napríklad.

Považujem náš štát za výzvu

Zo socializmu som si nestihol užiť to najlepšie, potom ma prefackala revolúcia, ktorá priniesla kapitalizmus bez ľudskej tváre a teraz sa zasa brodíme v niečom, čo zrejme ani radšej nemá pomenovanie, aby nás to nevystrašilo. Bohato stačí, že v tom musíme žiť. Lenže ... najťažšie podmienky prinášajú najrýchlejšiu evolúciu a oddeľujú zrno od pliev. Kto chce, sa prispôsobí a žije a kto nechce, ten frfle a prežíva. Každá vláda, ktorá sa ako tatárska horda prehnala touto krajinou, priniesla jej obyvateľom dostatok dôvodov na to, aby na sebe neustále pracovali, zdokonaľovali sa a možno sa jedného dňa vzbúrili. To keď pochopia, že vlády s obyvateľmi budú robiť iba to, čo im dovolia. A najmä keď pochopia, že každá vláda je iba odrazom jej voličov, odrazom ich najvnútornejších presvedčení. Boh s nami. Ešte jedna takáto vláda a Marvel na komiksoch o mne zarobí majlant.

Niekto šikovný a inteligentný tu musí ostať

Každý, kto je trochu rozumný a šikovný, uteká von. Dnes mu na to stačí aj občianka, ak plánuje ostať v rámci európskej únie. Odliv ľudského kapitálu spôsobuje zaujímavé sociologické efekty, ktorých účinky naplno pocítime možno až za generáciu. Ale pocítime. Vtedy bude aj jednooký medzi slepými kráľom. A niekto jednoducho musí ostať tu a ukázať tej nenásytnej bande, že sú isté hranice. Zvonku sa na veci dobre pozerá a dobre sa radí, ale jedine denné prežívanie miestnych reálií dá človeku hlboký vhľad do problematiky. Som vďačný všetkým tým ľuďom, ktorí nestrácajú nádej a trpezlivo pracujú na sebe, aby postupne priniesli zmenu, ktorá bude zmenou celej spoločnosti. To je tá tichá revolúcia vedomia, ktorá si nevyžaduje krvavé obete, len krvavé mozole a krok za krokom. Zároveň však obdivujem emigrantov, ktorých odliv začína pripomínať židovskú alebo svojho času írsku diaspóru.

Tu som doma

Ako by ste definovali domov? Je to miesto? Mesto? Pocit? Ja si myslím, že doma je tam, kde vám rozumejú a vnímajú vás ako seberovného. „Vonku“ by som bol vždy len prisťahovalec, aj keď šikovný a inteligentný, ale stále len ten, na koho sa pozerá tak trochu cez prsty. Viete ako to myslím ... 

A nechápal by som veľa narážok, ktorým rozumejú len domáci, pretože vychádzajú z možno až desiatky rokov známych kultúrnych, jazykových či spoločenských súvislostí, ktoré mne ako cudzincovi nevravia nič.

A ja mám jednoducho rád, keď sa môžem zasmiať spolu s ľuďmi, s ktorými možno ani nepotrebujeme slová na to, aby sme popísali to, čo nás robí Slovákmi ...

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?