Páni, zožerte si tie nakradnuté milióny

Autor: Roland Habara | 31.3.2015 o 8:00 | (upravené 31.3.2015 o 11:12) Karma článku: 12,78 | Prečítané:  61042x

Neviem ako vy, ale ja už začínam byť unavený zo všetkých tých káuz. Aj keď sa dôsledne vyhýbam sledovaniu správ, neprejde deň, aby si ma to niekde nenašlo. Veľakrát nestihnem prepnúť na nejaký oddychový program a už sa na mňa valí Váhostav, ctčko alebo onehdá privatizácia elektrární. A to nehovorím o internete, kde sa človek pred jóbovkami jednoducho neukryje.

Lezie mi to na nervy. Nie preto, že ide o milióny a miliardy, ktoré ja vďakabohu nikdy mať nebudem, ale dusí ma tá bezbrehá bohorovnosť hlavných aktérov, ktorí sa denne usmievajú do kamier, prípadne sa tvária vážne, ale ich herecké výkony im už snáď neverí nikto.

Je mi zle pri pohľade na človeka, ktorý sa tvári ako stelesnenie nevinnosti a zákona a pritom má sám toľko masla na hlave, že by z neho mohol uživiť pol Afriky a ešte by mu ostalo pre slovenských bezdomovcov. Nie je potrebné menovať, pretože tento opis sedí na 99% spektra súčasnej politickej scény a kto je bez viny, nech do mňa hodí nielen kameňom, ale pokojne aj meteorom.

Neviem ako vy, ale ja by som sa hanbil ako pes. Hanbil by som sa pozrieť do kamery a pokojným hlasom tvrdiť, že ja s tou miliardou, ktorá odtiekla do banky napríklad na Kajmany, nemám nič spoločné. Stud by mi ochromil hlasivky a červenal by som sa asi ako maják za búrky. Evidentne nie som stavaný na takéto veci. Asi to bude tým, že moji rodičia ma vychovávali k poctivosti a čestnosti a dodnes ma sprevádza pocit nevoľnosti, keď si spomeniem na svoju účasť na krádeži melóna z miestneho zelovocu a to od tejto nechutnej lúpeže ubehlo asi 35 rokov.

Niekomu kradnutie nevadí. Je to možno jeho hobby a tak, ako sa ja denne pechorím, aby som zarobil tých pár eur, ktoré mi stačia na živobytie, sú evidentne jedinci, ktorým robí dobre keď majú VEĽA. Je jedno koľko, ale hlavne, aby to bolo veľa. Človek nemusí byť psychológ, aby vytušil, že si tým zlodej niečo kompenzuje. Možno ho pánboh ukrátil na niečom inom – rodičovskej láske, rešpekte vrstovníkov v detstve alebo na rozmeroch, od ktorých sa údajne odvíja rešpekt dospelých jedincov.

Napríklad žien.

Niekoľkokrát v živote som bol skúšaný úplatkami. Nie je dôležité za čo, ani kedy, aj keď chvalabohu tá doba, keď som bol v pozícii človeka majúceho v rukách moc, dávno minula. Pamätám sa, ako som sa naštval pri prvom pokuse získať si moju ...povedzme priazeň. Jasné, z vlastnej hrdosti sa človek nenaje, ale než jesť toto, radšej budem hladný. Raz mi bola ponúknutá protislužba v podobe dovolenky zdarma, tak som ju prijal, ale súc* verný svojej náture, rozdelil som ju medzi kamarátov a tak mali svoju dovolenku o niečo lacnejšiu.

Neviem, ako by som sa zachoval, keby mi niekto ponúkol milión. Alebo sto miliónov. Veď to sú peniaze, ktoré sa podľa mňa ani nedajú normálne utratiť. Asi by som ich rozdelil medzi známych a blízkych, lebo takáto vec sa aj tak neutají a ešte by mi závideli, prípadne si o mne šuškali. Alebo by som sa o sebe dozvedel v správach, v takej tej tabuľkovej forme, kde je ix schránkových firiem a ypsilon šípok vedúcich kadetade a na vrchu moja fotka, na ktorej podľa jedného anglického kamaráta vyzerám údajne ako gay.

Čo je podľa mňa choré, je fakt, že tie peniaze tu nikto neinvestuje. Jednoducho sa odlejú do bánk miništátikov, ktoré kašlú na nejakú transparentnosť a jediným kritériom je u nich bonita. Z pohľadu hospodára je to ako keby ste dostali kravu, ktorá vám môže dať každý deň pár litrov mlieka, ale vy ju zabijete, zjete a potom každý deň spolu s tými, ktorí kravu nedostali, rozhorčene hromžíte, že niet mlieka.

Nuž, niet.

Z tohto štátu vytekajú milióny až miliardy a je to verejné tajomstvo. Novinári pravidelne čosi vykutrajú a patrične sa to roznesie po médiách, ale jediným rezultátom je obvykle to, že podozriví sa nachvíľu stiahnu z obehu, aby sa onedlho potichu vynorili na nejakom inom ministerstve, prípadne v Bruseli. A na otázku, či je to v poriadku alebo minimálne etické, či morálne, dostanete začudovanú a arogantnú odpoveď, že áno, veď De Iure je všetko v poriadku.

Čo si o tom myslí De Facto, je de facto jedno.

Priznám sa, neviem, čo s tým. Teda, nie že by som si s tým príliš lámal hlavu. Hlavu si lámem s tým, ako skvalitniť svoje služby, aby som pritiahol dostatok zákazníkov, ktorí ma živia. Skromne, ale poctivo. Zatiaľ som neprišiel na to, ako sa dá naložiť so slovenskou bezbrehou vrcholovou korupciou. Momentálne možno len tak, že si budem opakovať, že na každú sviňu sa voda varí, obľúbené to heslo mojej kamarátky.

Situáciu to síce nevyrieši, ale mne sa uľaví.

Jedna vec ma ale nesmierne teší. Mojej mame zdvihnú dôchodok. Odmakala si cca 40 rokov, dostala dôchodok asi 230€ a teraz bude mať asi o 60€ viac. Teda aby ste ma správne pochopili, neteší ma fakt, že sa jej úbohý dôchodok zdvihne o pár eur. Radosť mi urobila mamina odpoveď na otázku, či teraz bude z vďaky v najbližších voľbách voliť hlavného aktéra tejto pár eurovej trápnosti.

Odpovedala mi: “Nie. Mňa pár eurami neodrbe“.

Prajem vám krásny deň.

*Poznámka: slovo súc sem tam používam najmä v písomnej konverzácii, ale pre tých, ktorí ho vidia prvýkrát - je to tuším prechodník od slovesa byť a len celkom nedávno rozvírilo slovenskú blogovú scénu lepšie ako vyššie spomenuté kauzy

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?