Tabletové deti

Autor: Roland Habara | 22.4.2015 o 8:00 | Karma článku: 12,35 | Prečítané:  11919x

Aj vaše dieťa drví nejakú onlajnovku? Minecraft alebo World of tanks? Netušíte o čom točím, že? :) Hovorím o hraní hier, zábave, ktorá si dnes podmanila skoro všetky decká, tie dospelé nevynímajúc. Nejdem rozoberať morálne aspekty, etické princípy a sociologické dopady hrania agresívnych militantných hier, ide mi v tomto blogu o iné.

Nie je tak dávno doba, keď sa v našich domácnostiach objavili prvé počítače. Každý, kto kedysi strávil minimálne jedno popoludnie na kamarátovom Atari, ZX Spectrum, či Commodore, zdvihne ruku. Čiže takmer každý.

Isto mi dáte za pravdu, že v tej dobe to bolo niečo úžasné, výnimočné, veď deciek, ktoré mali počítač, bolo minimum a o to sladšie boli chvíle, ktoré sme pri nich trávili. Ak si dobre pamätáte, bola to doba, keď sme v telke mali dva programy, na ktorých chronicky nič nešlo, takže nám neostávalo nič iné po príchode zo školy, iba hodiť tašku do kúta a utekať na dvor za kamarátmi a vymyslieť nejakú hru s viac či menej drastickým dopadom na kolená a lakte.

Pokiaľ si dobre spomínam, nikto z mojich kamarátov sa vtedy nesťažoval na bolesti chrbtice alebo hlavy. Iste, bolesti boli – od rozbitých kolien, cez narazené lakte až po modré zadky, to keď už sme sa nevedeli spratať do kože a múdra otcova ruka dokázala v priebehu pár sekúnd to, čo sa nepodarí korporátnym firmám počas desiatich školení zameraných na people development.

Nesťažujem sa, hýčkam si tieto spomienky, sú úžasné a ak cítim smútok, tak možno jedine kvôli tomu, že už to nikdy nezažijem.

Bohužiaľ, vyzerá to tak, že naše deti tiež nie.

Naše deti sú tzv. tabletová generácia. Zo všetkých možných zariadení som vybral práve tablet, synonymum pokroku, technickej revolúcie a  ... deštrukcie zdravia našich detí.

Nazriete do detskej izby a tam vaše dieťa s pohľadom doslova vpitým do obrazovky a prstom robiacim dôverne známy pohyb, väčšinou zhora dole. Poznáte to? Vaše dieťa neodpovedá ani na tretíkrát zopakovanú otázku a keď ním zatrasiete, tak vás spraží pohľadom, lebo práve pozerá video, na ktorom jeho kamarát robí niečo veľmi vtipné alebo si číta status iného kamaráta, v ktorom sa dozvie, že je smutný. Kamarát, nie status.

Oukej, poviete si, tomu sa jednoducho nevyhneme. Doba to so sebou priniesla a vy nemôžete dieťa exkomunikovať z kolektívu tým, že mu ako jedinému znemožníte prístup ku komunikácii s ostatnými. A poslať ho von „za kamarátmi“ je rovnaký nezmysel ako poslať Marušku na severný pól na jahody.  Kamaráti sú doma a sú ONLINE. Ak svoje dieťa tlačíte do módu OFFLINE, vybudujete v ňom akurát tak odpor voči svojej osobe. Priznám sa neviem, ako z toho von. Riešením by mohli byť rôzne športové krúžky, teraz ich je ako maku, alebo ísť dieťaťu príkladom a vziať ho von na bicykel a ukázať mu, aké je fajn dať si v sobotu doobeda 30 km na dvoch kolesách a potom jednu veľkú kofolu.

Čo mňa, ako sociologické defekty v oblasti vzťahov straší viac, je fakt, že tabletové deti viac ležia, ako stoja. Ležia s laptopom na kolenách, s tabletom alebo s mobilom v ruke. Ležia aj 5 hodín v kuse. Ležia bez pohybu.

A čo je horšie, ležia v polohe, ktorá zásadným spôsobom ovplyvňuje držanie tela. Pri dlhodobom ležaní s pokrčenými nohami dochádza k viacerým posturálnym defektom – hrudná kyfóza sa prehlbuje, drieková lordóza sa napriamuje, niečo podobné sa deje v krčnej chrbtici, ďalej sa skracujú sa achilovky, chrbtové svalstvo sa naťahuje, hrudné a brušné svaly sa skracujú. Výsledkom je ťažký svalový disbalanc.

A čo je najhoršie, deje sa to vo veku, keď je celá kostra ešte len vo vývine a vývoj kostného tkaniva napríklad chrbtice nie je ukončený. Tak si ho deti svojim ležaním formujú do tvaru, ktorý im v budúcnosti prinesie veľa zaujímavých, prevažne bolestných skúseností. Kto neverí, nech si pohľadá napríklad Scheuermannovu chorobu, ktorá ešte donedávna postihovala len cca 10% populácie. Ak raz chrbtica vyrastie takto, už sa nezmení a je to výbava na celý život, s ktorou si jej majiteľ užije kopec srandy.

V poslednej dobe zaznamenávam zvýšený výskyt bolestí chrbtice najmä u detí. Už bola u mňa aj mamička s 10 ročnou dcérou, ktorá sa pár mesiacov sťažovala na bolesti vystreľujúce od krku k lopatkám. Obvykle to nie je problém „opraviť“. Tak sme opravili a mamina hovorí „No hej, to má z toho, že je celý deň sklonená nad tabletom“. A mamina bola a je zúfalá, lebo jediný spôsob, akým jej dieťa dostať preč od tabletu, je vziať jej ho.

Nedávno bol u mňa kamarát lekár, takisto štyridsiatnik ako ja. Bavili sme sa aj o tom, čo s našimi deťmi robí technika, ako sa podpisuje na ich aktuálnom a budúcom zdraví.

Na záver som to zaklincoval takto: „Keď tak pozriem na nás, v akom sme stave a to sme z generácie, ktorá mala dostatok pohybu najmä v detstve, hrozím sa toho, čo bude s našimi deťmi, keď dospejú, veď to budú invalidi už od osemnástich“

Kamarát lekár sa zamyslel a odpovedal niečo v tom zmysle, že bohužiaľ jediné pozitívum na tom celom je to, že budeme mať my dvaja o robotu postarané ...

Čo ma teší a zarmucuje zároveň.

Páčil sa Vám tento článok? Pridajte si blogera medzi obľúbených a my Vám pošleme email keď napíše ďalší článok
Pridaj k obľúbeným

Hlavné správy

EKONOMIKA

NDS priklepla Doprastavu zákazku bez súťaže, vraj aby diaľnica neskončila v poli

Súčasťou združenia sú aj Strabag, Váhostav a Metrostav.

KOMENTÁRE

Zničia raz naše deti svet?

Do 20 rokov má zmiznúť takmer polovica pracovných miest.

PLUS

Zamrzla a nebilo jej srdce. Potom vstala z mŕtvych

Žena bola hodiny mŕtva, zmrzla na kosť a zažila zmŕtvychvstanie.


Už ste čítali?