Podľa môjho odhadu, dotyčná mala chrbát vcelku v poriadku, až na pár blokov v chrbtici. A k tomu parádnu nadváhu, zlé držanie tela a ix vecí v psychike, s ktorými mala začať robiť už v puberte, ak nie skôr. Ale, jednoduchšie je vybrať sa k doktorovi „nech mi na to niečo dá“. Alebo k liečiteľovi, nech ma vylieči, či jasnovidke, nech mi povie, že to mám kvôli tomu, že som sa v minulom živote venoval prevažne fajčeniu zakázaných byliniek a kašlal som na prácu.
A je to vybavené.
Čo sa však v skutočnosti deje?
Dotyčná žije v presvedčení, že za riešenie jej zdravotného stavu je zodpovedný niekto iný. Že ten niekto má nielen plnú vedomosť o tom, ako sa cíti, ale najmä všetky správne kľúče k čarovnej komnate, kde je zamknuté jej zdravie. A tak chodí ako na klavír po doktoroch a jej stav sa nelepší, práve naopak - práve preto, že sa nerieši príčina, nabaľujú sa aj vďaka medikamentóznej liečbe problémy, ktoré súvisia s preťaženou pečeňou, žalúdkom a ďalšími dotknutými orgánmi.
O psychike nehovoriac. Dotyčná sa stále viac a viac utvrdzuje v tom ako je všetko nafigu, ako jej nikto nedokáže pomôcť a že farmabiznis je jedno veľké svinstvo a že naše zdravotníctvo smeruje do .. píííp. Nuž naše zdravotníctvo smeruje tam, kam ho svojim chovaním tlačíme. Čakárne sú preplnené aj ľuďmi, ktorí zodpovednosť za svoje zdravie radi odovzdajú do rúk niekoho iného. A potom šomrú koľko dali za lieky a že im liečba nepomáha.
Zaujímavé, že tí istí ľudia idú potom do mäsiarne, kúpia si dve kilá bôčika na nedeľu, ale už nešomrú, že kvôli mäsiarovi majú nadváhu. A bolesti chrbta kvôli nadváhe, preťaženému tráveniu a nedostatku pohybu a absencii sviežej mysle. A následné problémy s kĺbami, ktoré obvykle vyrieši až dobrý lekár operatér. A aj to nie nadlho.
Naučili sme sa odovzdávať zodpovednosť. Na lekárov, politikov, cestárov ... Je to oveľa jednoduchšie ako prestať frfľať, zazvoniť na suseda a ísť si ponaťahovať telo pred blok pri odpratávaní snehu, zasmiať sa spolu, vyventilovať ... Urobiť niečo pre seba, ale aj pre iných.
Naučili sme sa, že naše zdravie je v cudzích rukách.
Naučili sme sa, že náš osud riadi vyššia moc a pravidelne k nám prehovára prostredníctvom rovnakých cifier na digitálnych hodinkách.
Naučili sme sa, že je amorálne keď kradnú politici, ale úplne v poriadku keď my okrádame štát na daniach.
Naučili sme sa toľko zaujímavých vecí, až sa nám ich výsledná kompozícia zvaná súčasnosť ani trochu nepáči.
Naučme sa konečne, že to ako vyzerá naša realita, je dôsledkom toho ako rozmýšľame. Lebo myšlienka je tvorivá a skôr či neskôr sa zhmotní. Naučme sa, že lekári, cestári, liečitelia, mäsiari sú tu na to, aby nám prispievali k životu - nie aby zaň niesli zodpovednosť.
Naučme sa, že všetko na tomto svete je len prostriedkom k pochopeniu, že sme tvorcami vlastnej reality a že tá realita sa dá zmeniť kedykoľvek. Stačí si len pomyslieť a začať konať. Lenže .. to je práve to najťažšie však? Vstať z gauča a ísť do fitka napríklad. Lebo je to ďaleko, lebo toto, lebo tamto. Nuž, keď životu začne vládnuť LEBO, neostáva v ňom miesto pre SPOKOJNOSŤ.
Každá cesta začína prvým krokom. Cesta k prijatiu zodpovednosti za svoj život začína myšlienkou, to je ten prvý krok. Pevne verím, že tento blog Vám pomôže s tými ďalšími ...
Prajem Vám, nech je Vaša chôdza po chodníku vlastnej zodpovednosti pevná a istá.
S láskou
RH
